Prečo by sa riadiace orgány a orgány zodpovedné za implementáciu stratégie RIS3 SK a EŠIF mali záujímať o programy ako sú Horizont 2020, ERA-NETs, KICs či ďalšie projekty financované formou partnerstiev verejného sektora (P2P projekty)?
Prečo by sa potenciálni žiadatelia o podporu zo slovenských štrukturálnych fondov mali taktiež zaujímať o širšiu ponuku európskych programov v tématických oblastiach ich záujmu?
Pretože:
Na druhej strane, z pohľadu programu H2020 netreba klásť príliš veľký dôraz na RIS3 stratégiu. Stratégia RIS3 je zameraná na kontrétny štát a jeho regióny a sústredí sa na prostriedky EŠIF. Nemala by sa stať nástrojom pre meranie kvality a regionálnu spôsobilosť pre návrhy projektov v rámci programu H2020. Kladenie prílišného dôrazu na nájdenie synergií so štrukturálnymi fondami v pracovných programoch H2020 môže spôsobiť predpojatosť v rámci H2020, za účelom získania prístupu k štrukturálnym fondom namiesto podporovania VaI projektov na základe ich dopadu.
[1] EŠIF rozpočty (a ich operačné programy a špecifické ciele) sú čiastočne považované za poslednú inštanciu pre aplikáciu H2020 projektov (s.5 Guidelines: „prevziať kvalitné návrhy projektov z programu Horizont 2020 alebo iných centrálne riadených programov, pre ktoré nie je k dispozícii dostatočný rozpočet v príslušných programoch.“). Toto využívanie štrukturálnych fondov však neposkytuje žiadnu priamu synergiu a je otázne ako bude v praxi zavediteľné, pretože oba programy majú rôzne priority a mechanizmy financovania.